CHARAKTERISTIKA ŠkVP

   Žiaci našej školy prichádzajú zo sociálne znevýhodneného rodinného prostredia nezaškolení v predškolskom zariadení. Úlohou školy je preto zabezpečiť hladký prechod z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie, z tohto dôvodu škola zriaďuje nultý ročník. Pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím sú zriadené špeciálne triedy.
Východiskovým bodom sú aktuálne skúsenosti žiaka, predbežné vedomosti a pojmy a záujmy rozvíjané podľa jeho reálnych možností tak, aby sa dosiahol pevný základ pre jeho budúci úspech. Najjednoduchšou formou je postupovať od známeho k neznámemu pri nadobúdaní skúseností z pozorovania a zažitia aktivít a udalostí, ktoré sú spojené so životom dieťaťa a s jeho bezprostredným kultúrnym a prírodným prostredím.
    Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežnej triede ZŠ má vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program.

CIELE:
- poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie;
- umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba samého;
-  vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť a iniciatívne konať aj na základe seba riadenia, seba hodnotenia a sebakritiky;
- podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu;
-  naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať;
- naučiť žiakov k zodpovednému plneniu si svojich povinností, a to hlavne pravidelnou dochádzkou do školy a aktívne sa zúčastňovať výchovno-vzdelávacieho procesu;
- viesť žiakov k plneniu si svojich povinností v rámci domácej prípravy na vyučovanie a presunúť časť zodpovednosti na rodičov pri výchovno-vzdelávacej činnosti;
-  rozvíjať u žiakov tvorivosť a fantáziu;
-  rozvíjať u žiakov čitateľské zručnosti;
- zabezpečiť podmienky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami tak, aby mali rovnocenný prístup vo vzdelávaní;

PROFIL ABSOLVENTA ŠKOLY

   Žiak našej školy má  po ukončení primárneho vzdelávania ZŠ osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, počtárskej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Získa základy pre osvojenie účinných techník učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý k potrebám iných. Získa základy používania štátneho jazyka.
     Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

(a) sociálne komunikačné kompetencie  (spôsobilosti)
-    vyjadruje sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania,

-    dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,

-    uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,

-    rozumie rôznym typom doteraz používaných  textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne  adekvátne reagovať,

-    na základnej úrovni využíva technické prostriedky  medzi osobnej komunikácie,

-    chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,

-    v anglickom jazyku je schopný  porozumieť  jednoduchému hovorenému textu, uplatniť sa v jednoduchej osobnej konverzácii,
 
(b) kompetencia  (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
       -   používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v   
           každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické
           modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)

-    je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,

(c) kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných  technológií
-    vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,

-    ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,

-    dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,

-    dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,

-    vie používať rôzne vyučovacie programy,

-    získal základy algoritmického myslenia,

-    chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,

-    vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT.

(d) kompetencia (spôsobilosť)  učiť sa učiť sa
-    má osvojené základy schopnosti sebareflexie  pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,

-    uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov ,

-    vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,

-    uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,

(e) kompetencia (spôsobilosť)riešiť problémy
-    vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí,  adekvátne svojej úrovni  navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,

-    pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie,  skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,

-    pokúša sa problémy a  konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,

(f)    osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)
-    má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,

-    uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,

-    dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,

-    uvedomuje si dôležitosť  ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času,

-    dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,

-    uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,

-    má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,  

-    dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri  spoločnej práci,

-    uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,

(g) kompetencia (spôsobilosť)  vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
-    dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,

-    dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),

-    uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,

-    cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a  ľudové tradície,

-    rešpektuje vkus iných ľudí a  primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a postoj,

-    ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,

-    pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),  

-    správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,

-    má osvojené základy pre  tolerantné a empatické vnímanie  prejavov iných kultúr.

DĹŽKA ŠTÚDIA A STUPEŃ DOSIAHNUTÉHO VZDELANIA

      Na škole je zriadený nultý ročník pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Títo žiaci nenavštevovali predprimárne vzdelávanie a neboli pripravení na vstup do 1. ročníka ZŠ.
     Na základe žiadosti zákonného zástupcu riaditeľ školy rozhodne o zaradení dieťaťa do nultého ročníka ZŠ. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporúčanie Špeciálno – pedagogickej poradne s informovaným súhlasom zákonného zástupcu.
    Nultý ročník sa počíta ako prvý rok povinnej školskej dochádzky. Na  dosiahnutie ukončenia primárneho vzdelávania musia žiaci absolvovať 4 ročníky ISCED 1.
    Primárne vzdelávanie získa žiak absolvovaním posledného ročníka ŠkVP. Dokladom o získaní stupňa vzdelania je vysvedčenie o absolvovaní primárneho vzdelávania, kde je v doložke vypísaný text: “Žiak/žiačka získal/a/ primárne vzdelanie“.
    Vysvedčenie vydáva ZŠ Nižná Myšľa.

RÁMCOVÝ UČEBNÝ PLÁN PRE ŽIAKOV PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA

Vzdelávacia oblasť        Predmet/ročník    1.    spolu    2.    spolu    3.    spolu    4.    spolu    Spolu ŠVP    Spolu
                                            Spolu ŠkVP    
Jazyk a komunikácia    ŠVP    slovenský jazyk a  literatúra    8    9    6    9    6    8    6    8    26    35
    ŠkVP   1        3        3        2        9    
    ŠVP    Prvý cudzí jazyk    0    0    0    0    3    3    3    3    6    6
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
    ŠVP    Druhý cuzdí jazyk    0    0    0    0    0    0    0    0    0    0
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
    40
Príroda a spoločnosť
    ŠVP    Prírodoveda    0,5    1    1    1    1    2    1    2    3,5        5
    ŠkVP        0,5        0        0        1        1,5    
    ŠVP    vlastiveda    0    0    1    1    1    1    1    2    3    3
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
                                            8
Človek a hodnoty    ŠVP    etická výchova /náboženská výchova    0,5    1    1    1    1    1    1    1    3,5    4
    ŠkVP        0,5        0        0        0        0,5    
                     4
Matematika  a práca s
 informáciami    ŠVP    matematika    4    5    4    5    3    5    3    5    14    20
    ŠkVP        1        1        2        2        6    
    ŠVP    informatika    0    0    0    0    0    0    0    0    0    0
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
    ŠVP    informatická výchova    0    0    1    1    1    1    1    1    3    3
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
                  23
Človek a  svet práce    ŠVP    pracovné vyučovanie    0    0    0    0    0    0    1    1    1    1
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
    ŠVP
svet práce    0    0    0    0    0    0    0    0    0    0
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
    ŠVP    technika    0    0    0    0    0    0    0    0    0    0
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
                                                             1
Umenie a kultúra    ŠVP    výtvarná výchova    1    2    1    1    1    1    1    1    4    5
    ŠkVP        1        0        0        0        1    
    ŠVP    hudobná výchova    1    1    1    1    1    1    1    1    4    4
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
    ŠVP    výchova umením    0    0    0    0    0    0    0    0    0    0
    ŠkVP        0        0        0        0        0    
                      9
Zdravie a pohyb    ŠVP    telesná výchova

    2    3    2    3    2    2    2    2    8    10
    ŠkVP        1        1        0        0        2    
                    10
Spolu povinná časť        17    18    20    21    76                                                                                   
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny        5    5    5    5    20
Spolu : povinná  časť + voliteľné hodiny        22    23    25    26    96

VZDELÁVACIE OBLASTI A PRIEREZOVÉ TÉMY

   Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika vyčlenená z obsahu
celkového vzdelávania a z formulovania kľúčových kompetencií. Obsah školského vzdelávania tvorí kultúrne dedičstvo. Prostredníctvom svojej kultúry spoločenstvo odovzdáva svoje chápanie sveta aj svoje skúsenosti ďalším generáciám. Obsah vzdelávania sa utvára na základe kultúrnej tradície,  ktorú spoločenstvo prebralo z minulosti a inovácie, ku ktorým dospelo. Obsahom vzdelávania sú aj najnovšie poznatky, ktoré nastoľuje súčasný vedecko-technický, hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj spoločnosti, napríklad informačné a komunikačné technológie, ktoré každý občan potrebuje k životu, k práci, ale aj mimo práce, ale taktiež aj sociokultúrne obsahy osobnostného rozvoja žiaka, jeho ochrany pred negatívnymi sociálnymi javmi, ochrany zdravia, prírody atď.
Vzdelávacie oblasti majú nadpredmetový charakter. V Štátnom vzdelávacom programe je  obsah vzdelávacej oblasti rozčlenený do vybraných učebných predmetov. Škola si môže do týchto vzdelávacích oblastí doplniť ďalšie predmety.
Obsah primárneho vzdelávania je rozdelený do 7 vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú
z definovania obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií.
Prierezové témy sa prelínajú vzdelávacími oblasťami. Odrážajú aktuálne problémy
súčasnosti, sú určitým návodom na ich prevenciu a riešenie, ale zároveň slúžia aj na prehĺbenie základného učiva, zdôraznenie aplikačného charakteru, majú prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili rozhľad, osvojili si určité postoje, hodnoty, rozhodovanie. Prepájajú rôzne oblasti základného učiva, prispievajú ku komplexnosti vzdelávania žiakov a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií (spôsobilostí) žiakov. Môžu sa vyučovať v rámci jednotlivých učebných predmetov alebo formou kurzov, prípadne samostatného voliteľného predmetu.

1. Stručná charakteristika prierezových tém (tematík)

   Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla
prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami –ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako  samostatný učebný predmet v rámci  voliteľných hodín (pri profilácii školy).
Vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je 19 používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je v kompetencii každej školy.
Na úrovni  primárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program  tieto prierezové
témy:

PRIEREZOVÉ TÉMY     V PREDMETOCH
OSOBNOSTNÝ  A SOCIÁLNY ROZVOJ    NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA, VÝTVARNÁ VÝCHOVA
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA     PRÍRODOVEDA, VLASTIVEDA, VÝTVARNÁ VÝCHOVA, SLOVENSKÝ JAZYK, MATEMATIKA
MEDIÁLNA VÝCHOVA    SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA, ANGLICKÝ JAZYK,
MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA    SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA, ANGLICKÝ JAZYK, HUDOBNÁ VÝCHOVA
DOPRAVNÁ VÝCHOVA – VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE    PRÍRODOVEDA, VLASTIVEDA, TELESNÁ VÝCHOVA
OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA    TELESNÁ VÝCHOVA, DIDAKTICKÉ HRY
TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI    SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA, PRÍRODOVEDA, VLASTIVEDA
REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA    SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA, VÝTVARNÁ VÝCHOVA, HUDOBNÁ VÝCHOVA, VLASTIVEDA, PRÍRODOVEDA

 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
V každodennom živote sa žiaci  stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci,
korčuliari, kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch  hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku.
Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych
dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy.
Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov
základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.
Ciele výchovy  k  bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v
zmysle týchto kritérií :
- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými
právnymi predpismi,
- sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti
pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
- uplatňovať si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci
(spolujazdec) a pod.,
- spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a
aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,
- schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
- schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
- pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
- uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.

Environmentálna výchova
Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä
prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním,  etickou výchovou.
Cieľom je prispieť  k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť  chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí,
pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primetané a vhodné  – chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám v prírode.
Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov prostredníctvom
jednotlivých tém, projektov alebo urobiť kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týždeň na environmentálnu výchovu – s teoretickou a praktickou časťou.  

Osobnostný a sociálny rozvoj
Prierezová oblasť osobnostný  a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen  študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobnostných a sociálnych spôsobilostí, ktoré
spätne akademický rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné, aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky,  rozvíjal si  sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa  naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných.
Dôležité je, aby prierezová téma  podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať  prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjalsociálne  spôsobilosti potrebné pre  osobný a sociálny  život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam, ale aj rodinnej výchove. Téma sa prelína všetkými  obsahovými  vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej
uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova, ale je dôležité, aby si učiteľ uvedomil, že na dosiahnutie cieľov tejto prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj v náukových predmetoch. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód.

4.Ochrana života a zdravia
Ochrana života a zdravia  (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných  predmetov Štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem
vyučovania – didaktických hier. V rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.
Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a 21pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením  cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí, poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky, osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života.
Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia,
formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnostiorganizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách.
Prierezovú tému napĺňa obsah:
- riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana,
- zdravotná príprava,
- pohyb a pobyt v prírode.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou
témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky.
Nakoľko sa vláda Slovenskej republiky zaviazala realizovať Odporúčania na ochranu
tradičnej kultúry a folklóru a Generálnou konferenciou UNESCO bol schválený: Dohovor o
ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva ako aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, odporúčame uvedenú prierezovú tému nenásilnou formou začleniť vo vyučovaní do viacerých predmetov, prostredníctvom ich obsahov, ale aj formou projektov, exkurzií a pod. Vhodnými sa javia najmä predmety výtvarná, hudobná, literárna a etická výchova, pracovné vyučovanie, ale aj dejepis, prírodoveda, vlastiveda a geografia. V rámci školského vzdelávacieho programu môže byť obsah prierezovej témy zaradený do voliteľných vyučovacích predmetov, ako napr. regionálna výchova, regionálny dejepis, geografia, výtvarné spracovanie materiálu, zborový spev, detské hudobné divadlo, literárno-dramatické divadlo a i.

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Prierezová téma  spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov  –komunikovať,  argumentovať,  používať informácie a pracovať s nimi,  riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť využívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti, pri prezentácii svojej školy. Naučia  sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

 Mediálna výchova
Jedným z významných socializačných faktorov ovplyvňujúcich hodnoty, postoje a správanie jedinca sú médiá. Osvojenie schopnosti kompetentného zaobchádzania s médiami je cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy.
Cieľom prierezovej tematiky je, aby žiaci:
- lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom
orientovali,
- dokázali posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne
formujúce ich osobnostný a profesionálny rast,
- dokázali si uvedomiť negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich
zodpovedným prístupom eliminovať,
- vedeli tvoriť mediálne produkty.

 Multikultúrna výchova
Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania  s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu.  Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré  sa  často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia
príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.
Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli  na tieto výzvy  pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj  poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.  Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.

PEDAGOGICKÉ STRATÉGIE

Škola vo svojej výučbovej stratégii uplatňuje také vyučovacie metódy a  formy práce, ktoré rešpektujú individuálne schopnosti a potreby žiaka  zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý je absolventom našej školy:
•    ovplyvňovať vzťah žiaka k učeniu
•    vytvárať príjemnú a pozitívnu školskú klímu
•    učiť žiaka zásadám pravidiel vystupovania a komunikácie vo svete dospelých pomocou netradičných  foriem výučby (dramatizácia, modelové situácie)
•    pozitívne motivovať žiakov (individuálnym prístupom, dobrou spoluprácou, používať také formy a metódy , ktoré sú blízke ich mentalite a schopnostiam, pochvala, povzbudenie, dať zažiť úspech a pocit uznania)
•    umožňovať  žiakom prezentáciu výsledkov vlastných prác formou školských a triednych výstav a súťaží
•    využívať  hry, súťaže a názornosť, formou hier a cvičení učiť žiakov zvládať spôsoby neverbálnej komunikácie
•    v spojených ročníkoch uplatňovať skupinové vyučovanie. Formou skupinovej práce viesť žiakov k rešpektovaniu komunikačných bariér a odlišností.  
•    využívať kooperatívne vyučovanie, ktoré je založené na princípe spolupráce pri dosahovaní vytýčeného cieľa. Základnými princípmi  vyučovania sú spolupráca a výsledky jedinca podporované činnosťou celej skupiny.
•    uprednostňovať tvorivo – humanistické vyučovanie , bez stresov, ohrození a dobrým vzťahom medzi učiteľom a žiakom, vytvárať dobrú náladu, radosť, zvedavosť a snahu poznávať, spolupracovať a tvoriť
•    podporovať výučbu pomocou didaktickej techniky využívaním IKT. V oblasti rozumovej výchovy   rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu.
•    spolupracovať so špeciálnym pedagógom a psychológom, ktorý bude  poskytovať odbornú pomoc žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami  
•    zoznamovať žiakov formou besied a dlhodobých programov  s rizikami patologických foriem chovania a s ich dôsledkami
•    zamerať sa pri prevencii drogových závislostí aj na iné aktivity ako besedy. Formou koordinátora  pôsobiť aj na rodičov, účelným využívaním voľného času žiakov i vlastným príkladom.

ZABEZPEČENIE VÝUČBY PRE ŽIAKOV SO ŠVVP

Motto: Hlavnou a najúčinnejšou terapiou mentálneho postihu je učenie

Integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je koncepcia špeciálnej výchovy a špeciálneho vzdelávania ako zložky všeobecnej výchovy a a vzdelávania v tom zmysle, že sa má deťom vyžadujúcim špeciálnu starostlivosť poskytovať v rámci bežných výchovno-vzdelávacích inštitúcií a nie oddelene. Ide nám o to, aby sa zdravé nepostihnuté deti i dospelí naučili žiť s postihnutými, považovali za samozrejmosť pomáhať im, chápať ich a rešpektovať.
Individuálna integrácia, pri ktorej sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zaraďovaní do tried spolu s ostatnými žiakmi školy  sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, pričom sú učebné osnovy a výchovné postupy prispôsobené ich potrebám.
Podstata integrácie je v osvojení si princípu rešpektovania individuality každého žiaka.
Integrácia neznamená pre nás len zaradenie zdravotne alebo mentálne postihnutého žiaka do triedy bežnej školy so zabezpečením špeciálno-pedagogického servisu. Efektívna výchova a vzdelávanie takto postihnutých detí v bežných školách si vyžaduje utvorenie sociálneho prostredia založeného na vzájomnej tolerancii, rešpektovania a spolupatričnosti. Uznávanie a praktické uplatňovanie týchto hodnôt je vecou všetkých účastníkov – od riaditeľa školy, učiteľov, špeciálnych pedagógov,  až po rodičov a spolužiakov. Cieľom našej školy je zabezpečenie špeciálno-pedagogických potrieb na individuálnej úrovni každého integrovaného žiaka.
Integrované vzdelávanie v našej škole znamená úsilie o vytvorenie zjednotenej školy – školy pre všetkých, ktorá prijme všetkých žiakov, a to okrem žiakov „zdravých“ aj žiakov zdravotne postihnutých, ako aj tých, ktorí nie sú postihnutí, ale majú špecifické výchovné a vzdelávacie potreby z hľadiska ich národnosti, etnického pôvodu, pôvodného sociálneho a kultúrneho prostredia. Znamená to utváranie školského prostredia, ktoré bude otvorené pre všetkých žiakov s rozličnými vzdelávacími potrebami, prispôsobovanie školy potrebám a schopnostiam žiakov a nie naopak – zadeľovanie žiakov do škôl podľa vopred stanovených cieľov, úloh a obsahu vzdelávania.
     Integrované vzdelávanie si vyžaduje zmenu koncepcie vzdelávania - modifikáciu cieľov, obsahu, metód, vyučovacích foriem, personálneho a materiálneho zabezpečenia prispôsobeného potrebám a schopnostiam žiakov. Dôraz kladieme na individuálny prístup ku každému žiakovi vzhľadom na jeho druh a stupeň postihnutia, na jeho individuálne osobnostné vlastnosti, schopnosti a predpoklady pre dosahovanie školskej úspešnosti.
Filozofia takto chápanej výchovy a vzdelávania vychádza v našej škole z nasledovných princípov:
1.    Všetky deti bez ohľadu na rasu, pohlavie, vek, osobnostné predpoklady učiť sa, pôvodné ekonomické, sociálne a kultúrne prostredie, náboženstvo majú možnosť sa vzdelávať na bežnej škole.
2.    Každý žiak má právo na také zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, ktoré zodpovedá jeho individuálnym osobnostným predpokladom a potrebám. Individuálny prístup v zmysle uvedeného zahŕňa individualizáciu učebného plánu, učebných osnov, vyučovacích metód, poskytovania služieb ďalších odborných pracovníkov (špeciálny pedagóg, psychológ, asistent učiteľa ), ktoré umožnia optimálny rozvoj osobnosti žiaka a umožnia mu byť úspešný pri plnení školských cieľov a úloh.
3.    Výchovno-vzdelávací prístup ku každému žiakovi je založený na rešpektovaní individuality osobnosti, chápaní jednotlivca ako schopného sa vzdelávať a podieľať sa na tvorbe hodnôt pre život spoločnosti.
4.    Všetci žiaci sú vychovaní v zmysle vzájomnej tolerancie, úcty, humanizmu.
5.    Všetci žiaci majú možnosť spolu sa učiť, komunikovať, hrať sa a zúčastňovať sa výchovno-vzdelávacích, kultúrnych,  a spoločenských aktivít v rámci vyučovacej a mimo vyučovacej činnosti školy.
6.    Zabezpečenie podmienok efektívnej integrácie je výsledkom spolupráce odborných pracovníkov, rodičov, spolužiakov a spoločenských organizácií.
7.    Riaditeľ školy je spolu s pedagogickým pracovníkmi a odborným personálom povinný využiť všetky dostupné zdroje na utvorenie prostredia a podmienok pre efektívnu výchovu a vzdelávanie žiakov s rozličným výchovno-vzdelávacími potrebami, s rozdielnymi osobnostnými predpokladmi učiť sa.

     Škola úzko spolupracuje so špeciálnym  pedagógom a psychológom , ktorí svojimi individuálnymi osobnostnými predpokladmi a   individuálnym prístupom ku každému integrovanému žiakovi dokážu realizovať výchovno-vzdelávací proces na veľmi dobrej úrovni. Špeciálny pedagóg  v spolupráci s triednym učiteľom sa podieľa na vypracovávaní a prehodnocovaní individuálnych vzdelávacích programov. Dôraz kladieme na individuálny prístup ku každému žiakovi vzhľadom na druh postihnutia, na jeho individuálne osobnostné vlastnosti, schopnosti a predpoklady pre dosahovanie školskej úspešnosti  
     Pre vyučovanie žiakov sú k dispozícii svetlé, priestranné, klasické učebne zariadené bežným školským nábytkom. Všetkým  integrovaným žiakom škola zabezpečuje pomôcky, školské potreby, špeciálne učebnice a pracovné zošity. Žiaci pracujú buď individuálne alebo v skupinách  s rovnakým stupňom postihu aj pod dohľadom asistentky učiteľa.
Podmienky prijatia integrovaného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do ZŠ    
–    písomná žiadosť zákonných zástupcov žiaka
–    písomné vyjadrenie zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva
–    písomné vyjadrenie pedagogicko-psychologickej poradne
–    potvrdenie odborného lekára o zdravotnom stave žiaka
–    oboznámenie sa s diagnózou a prognózou žiaka a prerokovanie v pedagogickej rade
–    zabezpečenie materiálno-technických a odborno-personálnych podmienok
–    rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí žiaka

Organizácia vzdelávania
•    Integrácia žiakov v bežnej triede
Integrovaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov . Ten dáva žiakovi možnosť postupovať podľa vlastných schopností individuálnym tempom bez toho, aby bol žiak stresovaný napredovaním ostatných  sa zo súčasného zdravotného a vedomostného stavu žiaka, dá sa primerane upraviť. IVP vypracuje učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom podľa charakteru ochorenia a aktuálneho stavu vedomostí.
Špeciálny pedagóg vypracuje v spolupráci s vyučujúcimi podľa potreby  individuálny vzdelávací program a harmonogram . Podľa potreby poskytuje konzultácie a poradenstvo triednym učiteľom a vyučujúcim  Pravidelne spolupracuje s rodičmi žiakov, sprostredkuje konzultácie žiakov s vyučujúcimi. Uskutočňujú sa stretnutia vyučujúcich aj vedenia školy so špeciálnym pedagógom. V spolupráci s pedagogicko-psychologickou poradňou sa uskutočňujú vstupné psychologické vyšetrenia a špeciálno-pedagogické diagnostikovanie všetkých individuálne integrovaných žiakov . Špeciálny pedagóg zabezpečuje informovanosť učiteľov o špeciálno-pedagogickej problematike. Vedie záznamy o individuálnej špeciálno-pedagogickej starostlivosti  žiakov.